Skúšky mám
o dva mesiace a nejakú čiastku odloženú mám.
Okolo
polnoci som sa dovalila domov. Keď som otvorila dvere, čakalo ma tam nemilé
prekvapenie. A toto je čo?!
Pred očami
sa mi rozprestierala hrôza a des. Srdce sa mi zastavilo a moje nohy
ma neposlúchali. Krv na stenách a na podlahe sa len tak leskla a ja som hneď
šprintovala na záchody. Prišlo mi zle. Krv,
krv, a znova krv. Zápach kovu a železa sa tu nezbavím. Vybehla
som z domu na záhradku a o niečo som silno zakopla.
,,Ááááááá´´.
Nemala som to asi vidieť, ale keď je už o tom reč, na zemi ležal môj strýko s očami otvorenými dokorán
a s dierou v hlave. Kurva!
Keď sa chcelo zabíjať malo sa niekde inde a rozhodne niekto iný.
Neviem, kto môjho strýka zabiť. Kruci, veď nema žiadnych nepriateľov pokiaľ
viem, bol to milý a priateľský človek, čo neublíži ani muche.
Nestretával
sa zo žiadnou sektou ani mafiou... Žalúdok bol ako na vodea rozhodol sa že
urobím ešte jedno salto vpred. Zvracala som našťastie na trávnik a utekala
si hore pre veci. Cestou som zobrala metlu s kuchyne a pomaly kráčala
schodmi. Všade mŕtvolne ticho. Ozýval sa len dupot mojich topánok. Opatrne som
rozsvietila v mojej izbe. Vďakabohu, že je hneď oproti schodom. Rýchlo som
zobrala notebook, a svoje najlepšie veci, ktoré mi padli po ruku
a knižky. Do ďalšej cestovnej tašky som naukaladala knihy do školy
a na čítanie. V hlave sa mi hnal totálny chaos. Viem, že mám kam ísť
samozrejme k Maggie ale , nepoviem jej že mi zabili strýka?? Nie je blbá
aby nezistila prečo som odišla. Bingo!
Poviem, že stryko musel odísť
na dva mesiace preč, kvôli
projektu. Čo ale s tou krvou
a strýkom? Nemôžem ho len tak nechať tak ... Políciu nezavolám, už
len preto, že ma môže vrah sledovať ...
Fuck this shit!!!! Nadávala som pekne dlho
a nakoniec, rozhodnutie padlo. Vzadu úplne na dvore bola jama... mala sa
robiť vírivka a už sa asi jej stavbe neuskutoční... Odokryla som plachtu
a vyklonila fúrik aby tam strýko padol. Slzy mi tiekli potokom. Mala som
ho neskutočne rada a vždy mi dal čo som chcela a potrebovala. Odtrhla
som kvet zo záhrady aby sa zachovala aká taká dôstojnosť a hodila ho tam. Zomrel
čestne a určite sa bránil..Nenechal by ma len tak samú. Nemohla som ani
hovoriť..jednoducho som mala vyschnuté v hrdle. Vôbec neviem koľko ubehlo
času..no pomaly už svitalo. Nie najrozumnejším spôsobom som lopatu hodila za
kríky s tým, že už nikdy viac nebudem niečo také robiť. Môj život sa práve
celý od základov zmenil. Tašky už odhodené v kufri auta. Stačilo
naštartovať. Keď som sa odhodlala otočiť kľučom nasmerovala som si to
k Maggie. Bývala pár minút odtiaľto.
Slzy sa
nedali zastaviť. Spamätala som sa až vtedy keď som skoro niekoho prešla.
,,Dávaj
pozor!´´ zakričala som . Bože, on šiel ku mne. Rozhodne to je chlapčenská
postava v obleku?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára