,,Nie je
problém .. naučíš sa.´´ pošepkal do ucha a vykročil. Jeho oči sa
zabodávali do mojich. Akoby vedel čítať moje myšlienky. Bol krásny, iné slovo
to nevyznačovalo. Na jeho očiach bolo čosi zvláštne. Raz sivé a raz modré
ako oceán.
Večer
prebehol v poriadku. S Niallom sme sa rozprávali o všeličom..
Škola, rodina a ja.
Dokonca
chcel aby som mu šla cez víkend ukázať nejaké miesta, keďže je tu nový a rád by to tu poznal. Žeby rande? Och ,
bože... až neskôr mi docvaklo, že je to rande. Krista!
Maggie ma
poslala domov, vraj si nemám robiť starosti a Connor ju odvezie.
K autu
som spokojne kráčala, s pocitom
dobrého večera. Znova som mala ten pocit ako v noci. Obzrela som sa no nik tam nebol. Zrýchlila som krok a otvorila dvere. Asi sa zo mňa stáva
psycho...Radšej som pustila rádio na plno a fičala domov. Zajtra poobede musím ísť do kaviarne a dohodnúť
si termín kedy mám nastúpiť do práce... Chcela somv 18 vypadnúť a nájsť si
vlastný byt. Už som viac nemienila bývať s ujom. Síce sa o mňa staral
ale odtiaľ-potiaľ.
Skúšky mám
o dva mesiace a nejakú čiastku odloženú mám.
Okolo
polnoci som sa dovalila domov. Keď som otvorila dvere, čakalo ma tam nemilé
prekvapenie. A toto je čo?!
Pred očami
sa mi rozprestierala hrôza a des. Srdce sa mi zastavilo a moje nohy
ma neposlúchali. Krv na stenách a na podlahe sa len tak leskla a ja som hneď
šprintovala na záchody. Prišlo mi zle. Krv,
krv, a znova krv. Zápach kovu a železa sa tu nezbavím. Vybehla
som z domu na záhradku a o niečo som silno zakopla.
,,Ááááááá´´.
Nemala som to asi vidieť, ale keď je už o tom reč, na zemi ležal môj strýko s očami otvorenými dokorán
a s dierou v hlave. Kurva!
Keď sa chcelo zabíjať malo sa niekde inde a rozhodne niekto iný.
Neviem, kto môjho strýka zabiť. Kruci, veď nema žiadnych nepriateľov pokiaľ
viem, bol to milý a priateľský človek, čo neublíži ani muche.
Nestretával
sa zo žiadnou sektou ani mafiou... Žalúdok bol ako na vodea rozhodol sa že
urobím ešte jedno salto vpred. Zvracala som našťastie na trávnik a utekala
si hore pre veci. Cestou som zobrala metlu s kuchyne a pomaly kráčala
schodmi. Všade mŕtvolne ticho. Ozýval sa len dupot mojich topánok. Opatrne som
rozsvietila v mojej izbe. Vďakabohu, že je hneď oproti schodom. Rýchlo som
zobrala notebook, a svoje najlepšie veci, ktoré mi padli po ruku
a knižky. Do ďalšej cestovnej tašky som naukaladala knihy do školy
a na čítanie. V hlave sa mi hnal totálny chaos. Viem, že mám kam ísť
samozrejme k Maggie ale , nepoviem jej že mi zabili strýka?? Nie je blbá
aby nezistila prečo som odišla. Bingo!
Poviem, že stryko musel odísť
na dva mesiace preč, kvôli
projektu. Čo ale s tou krvou
a strýkom? Nemôžem ho len tak nechať tak ... Políciu nezavolám, už
len preto, že ma môže vrah sledovať ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára