Mojím zvykom
bolo sa motať každé ráno po záhrade, potom ísť do školy a o práce. To
už bol môj stereotyp. Škola, práca a upratovanie domu. Občas som zvykla
pokecať s kamarátmi ale to bolo časy predtým ako mi zomreli rodičia.
Príčina? Autonehoda. Všetci hovoria aby som na to nezabudla, vraj mám zabudnúť
ale nechodili by ste s dobrými pocitmi. Hlavne ak je to kvôli vám. Pred
pár mesiacmi som ostala v škole
o čosi dlhšie. Viete, školský ples. Na starosti to nechali mne. Bola búrka
a pamätám si akoby to bolo iba včera, keď volala mama, že príde po mňa.
Skákala som od radosti, z toho že nemusím vláčiť všemožné plagáty po
autobusoch a lejaku, lebo od zástavky k domu to trvalo 10 minút. Prišlo mi divné, lebo u nej sa
nestáva aby meškala. Skúsila som telefón. Nebrala. Chytil ma stres. Nevedela
som čo mám robiť. Ocko bol na služobke niekde v Taliansku tomu som volať
nemohla. Stála som aj s kamarátkou Maggie v telocvični, ktorá mi
hustila do hlavy, že sú zápchy a v takomto počasí je to bežné. Vtedy
sa to stalo. Volali z nemocnice a oznámili, že mama a otec sú
bohužiaľ mŕtvy. Nechcela som tomu veriť kým ich moje oči nevideli. Neskôr sa
konal pohreb. Odvtedy čo zomreli som odmietala jesť, akúkoľvek prítomnosť človeka.
Bola zo mňa sirota a to len kvôli mne. Ak by som vtedy povedala, že pôjdem
pešo, určite by tu boli.
Ostala som
sirota a decká v škole ma ľutujú a to je problém. Nechcem
aby so mnou nadväzovali vzťah, kvôli
ľútosti. Ale kvôli mne samej.
Bývam
u strýka. Otcov brat. Aj tak väčšinu času trávi niekde na cestách,
jednoducho na mňa nemá čas. Beriem, to
už ako samozrejmosť lebo pracuje pre žurnalistiku a každú chvíľu mu niekto
volá, má prednášky a cestuje aby reprezentoval články.
Zo školy som
sa vydala úzkou cestičkou, na ktorú sa odbočovalo pri kaviarni. Cinotrín. Moje
miesto, kde som trávila posledných 8 mesiacov miesto. Zdalo sa mi, že môžem byť
bližšie k našim. Premýšľala som
o svojom živote a odchádzala s pocitom úľavy. Sadla som si veďla
náhrobného kameňa a vložila do vázy kytičku, čo som po ceste stihla kúpiť.
Ruže a ľalie. Mamine obľúbené kvety. Ešte som zapálila sviečku
a očami hypnotizovala tancujúci plamienok predomnou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára