Nemala som
záujem o čas aj tak nikto nebude doma. V chodbe som si rozsvietila
svetlo a pohľad mi skĺzol k nástenným hodinám. Deväť hodín.
S chladničky som vybrala plechovku coly, nachystala knihy a napísala
si slohovku na Rómea a Júliu. Zapla telku a pozerala som
Simpsonovcov. Milovala som tieto žlté postavičky. Bartovi som vždycky
nadržiavala.
O tretej
som zaľahla a zaspala s nočnými morami.
Zobudila som
sa na svoj vlastný krik. Budík mal zvoniť o polhodku. Dala som si studenú
sprchu, takú na prebudenie a šla do školy.
,,Do frasa.
Prepáč, nechcela som.´´ Mrmlala som osprevdlňujúcim hlasom a pozrela sa do
tváre dotyčného. Čakala som to najhoršie
a to vresk a nadávky no ON sa usmial. Tak sladko.
Biele triko
na ňom viselo a čierne džíny mu sedeli ako uliate. Vyzeral v tom
božsky a tie oči. Neprekonali by ani oceán také modré ich má a blond
vlasy. Oprela som sa o skrinku aby som sa neztrepala pred ním. To vážne
nepotrebujem.
,,Neospravedlňuj
sa mi. Ja som si mal dávať tiež bacha a nie čítať tieto somariny.´´ Ukázal
na papiere pred sebou a vykročil na odchod.
,,Ty si tu
nový?´´ rozhodla som sa pre takýto postup. No nenapadlo mi, že otázka vyznie až
tak trápne. Nechcela som vyzvedať, no to ma nenapadlo.
,,Yop.
Prišiel som z Mullingaru. Írsko.´´ Pričom slovo Írsko dostatočne zdôraznil.
Cítila som sa ako v pomocnej škole, kde učiteľ vysvetľuje žiakovi koľko je
jeden a jeden.
,,Aha.´´
Vyšlo zo mňa.
,,Tak na obed?´´
Nadvihol obočie a pozeral sa mi do očí.
No toto?!
Poznáme sa sotva 5 minút a chce aby som si s ním sadla na obede?
Nechcela som byť príliš dotieravá, hlavne aby si nemyslel, že som po ňom
vyštartovala ako hurikán a vymyslela som výhovorku.
Niks xxx Hope U Like IT :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára